História územia ŠTVRTe
Trnava organizuje urbanistickú súťaž, ktorá určí pravidlá rozvoja novej mestskej štvrte. Ide o rozsiahle územie od zeleného pásu na sídlisku Družba až po východný obchvat. Jeho severnú hranicu tvorí Piešťanská cesta, kým plánované predĺženie Spartakovskej ulice vyznačuje hranicu na juhu. V juhozápadnom rohu je momentálne vo výstavbe obytný projekt s názvom Prúdy.
Riešené územie je v územnom pláne mesta Trnavy už desaťročia dlhodobo definované ako rezerva na rozširovanie mesta. Zámer rozširovať mesto týmto smerom siaha až do začiatkov 70-tych rokov minulého storočia. Trnava vtedy zažívala mimoriadny rozvoj priemyslu v meste, čo bolo prirodzene spojené s nárastom počtu obyvateľov. Mesto potrebovalo v priebehu 10 rokov lokalizovať a postaviť približne 10 000 nových bytov
Rodí sa Hlboká, neskôr známa ako Družba
Na umiestnenie väčšieho počtu bytov bola vytypovaná lokalita vo východnej časti mesta pod pracovným názvom Hlboká. Pozdĺž Hlbokej ulice bola pôvodne situovaná priemyselná zóna tehelní – Diamantovej, Domotorovej a Schenk Rothovej. Výroba zanikla začiatkom 70 tych rokov 20. storočia a tehelne ustúpili dnešnému sidlisku Družba. Pozostatkom po stáročiach trvajúcej tehliarskej výrobe v Trnave je nížina za východným mestským opevnením, ktorá vznikla ťažením zeminy na výrobu tehál.

Základy najväčšieho trnavského sídlisko položila urbanisticko-architektonická súťaž vypísaná v roku 1970. Súťažné podmienky a smernice pre riešenie, ktoré vypracoval Útvar hlavného architekta mesta, vymedzili zásady organického napojenia na jestvujúce mesto, zachovania panorámy mesta z cesty od Piešťan a maximálneho využitia tvaru terénu.
Ďalej určil počet zhruba 4 200 bytov pre približne 15 000 obyvateľov s príslušnou základnou občianskou vybavenosťou a s primeranou rezervou územia na mestskú vybavenosť. V máji 1971 odborná porota hlasovaním určila poradie 31 súťažných návrhov. Najvyššie ocenený bol návrh autorov J. Antala a F. Trnkusa zo stavebnej fakulty SVŠT Bratislava. S výstavbou sídliska sa začalo v roku 1975 s plánom na výstavbu 3800 bytových jednotiek s komplexnou občianskou vybavenosťou.
Rozmach bol značný. Kým v roku 1961 žilo v Trnave 37 978 obyvateľov, v roku 1980 ich bolo 60 750. Za 19 rokov narástla Trnava o 22 772 obyvateľov. Pre lepšiu predstavu, ide približne o veľkosť súčasnej Dunajskej Stredy. Pochopiteľne, územné možnosti mesta sa vyčerpali.
Nad Hlbokou – oblasť, o ktorú sa mala Trnava ďalej rozširovať
Ďalší rozvoj územia na bytovú výstavbu sa začal pripravovať už počas sedemdesiatych tokov. Územie východným smerom od plánovaného sídliska Družba (vtedy Hlboká) až po východný vonkajší mestský dopravný okruh sa pripravovalo pod pracovným názvom Nad Hlbokou (v niektorých materiáloch sa objavuje i názov Prúdy). Pôvodné plány boli ešte ambicióznejšie, ako projektovanie budúcej Družby.
„Na tejto ploche s rozlohou približne 155 ha sa uvažovalo o umiestnení okolo 7 200 bytov pre 26 000 obyvateľov s komplexnou základnou občianskou a určenou mestskou a nadmestskou vybavenosťou,“ priblížil Silvester Korec, ktorý v tej dobe pôsobil ako hlavný architekt mesta Trnavy, a okrem toho sa zaoberal otázkami územného plánu mesta.
Predmetné územie má priaznivé podmienky jestvujúcej infraštruktúry – kanalizácia, zásobovanie vodou, elektrinou, teplom, napojením na plynofikáciu a veľmi dobrými nadväznosťami na mestské i regionálne komunikácie.

„Na urbanistické riešenie boli vypracované dve urbanistické štúdie. Prvú alternatívu spracoval kolektív architektov T. Alexy, J. Kavan, F. Trnkus zo stavebnej fakulty SVŠT Bratislava, druhú alternatívu spracovali J. Danák a R. Blážo zo Stavoprojektu Trnava,“ dokladá S. Korec.
V nadväznosti na štúdie spracoval Útvar hlavného architekta mesta program výstavby, ktorý bol prerokovaný v mestských orgánoch a schválený v Rade ONV Trnava 13. decembra 1977 uznesením č. 367/77. „Z dôvodov zvýšenej ochrany poľnohospodárskej pôdy však boli ďalšie práce na príprave územia pozastavené a mesto bolo nútené orientovať sa na výstavbu bytov intenzifikáciou jestvujúcej zástavby,“ vysvetľuje S. Korec.
Už vtedy však existoval predpoklad, že bude príprava na tomto území pokračovať po vyčerpaní všetkých možností v jestvujúcom intraviláne mesta. Píše sa rok 2023 a čas dozrel. Trnava organizuje urbanistickú súťaž, ktorá určí pravidlá rozvoja novej mestskej štvrte.